Jazykový štýl

Jazykový štýl je zväčša hovorový, zrozumiteľný všetkým vrstvám. Výnimkou sú lyrické odbočenia alebo digresie, v ktorých sa stretávame s pátosom
a jazykovými prostriedkami básnika. Epitetá, prirovnania, personifikácie, metafory, aj básnické otázky.
„Otvorené a pusté a rovné je všetko v tebe; ako bodky, ako značky nebadane čupia v rovinách tvoje nevysoké mestá: nič nezalichotí očiam, nič ich neočarí. Ale aká to nepochopiteľná, tajná sila priťahuje k tebe? Prečo počuť a prečo neumĺka v ušiach tvoja clivá pieseň, čo sa nesie celou tvojou šírkou a dĺžkou, od mora k moru?“ 27
Svoje jazykové bohatstvo čerpal Gogoľ z najrozmanitejších zdrojov. Ruské
a ukrajinské nárečia, jazyk obyvateľov mesta aj vidieka, jazyk úradný aj úradnícky, rôzne žargóny a vulgarizmy. Porekadlá a vtipné príslovia ešte viac obohacujú štýl autorovho vyjadrovania.
„Ale som ja trubiroh! Na koni sedím a koňa hľadám!“ 28
„Na svete sa každý len o seba stará. Ani kura zadarmo nehrabe, ako hovorí príslovie.“ 29
„Nie je ani otec, ani mať, musel niekto pomáhať.“ 30
Toto všetko umožňovalo Gogoľovi miešať komiku a tragiku, zobrazovať tak výnimočným spôsobom sociálnu realitu a napokon odhaľovať jej chyby.