Ruský realizmus

Už v dvadsiatych rokoch 19. storočia bol romantizmus postupne zatlačovaný do pozadia realizmom. Hoci tieto dva smery často existujú dlhšiu dobu vedľa seba, vzájomne sa prelínajú a obohacujú. 
Realizmus je literárny smer, ktorý sa usiluje o pravdivé zobrazenie života v jeho najtypickejších podmienkach a obrazoch. Ako „pravdivé zobrazenie typických charakterov za typických okolností“ umožňuje objektívne zachytiť skutočnosť, napríklad sociálne dianie.  Základom realistickej tvorby je kritika spoločenských vzťahov a pravdivé zobrazenie života.
Realizmus narozdiel od romantizmu odmieta nepravdivé idealizovanie reality. Realizmus nekladie dôraz na neobvyklé a výrazné javy, skôr naopak a nič si neidealizuje. 
Realista vyjadruje racionálny postoj k skutočnosti, už sa neobracia
               na oslavovanú minulosť či vysnenú budúcnosť ako romantik.
Pre realizmus je charakteristická tiež ľudovosť umenia, tj. zobrazenie života z hľadiska ľudu, vytýčenie problémov, ktoré majú význam pre celý ľud. Ruský realistický spisovatelia venovali pozornosť najmä jednému z najdôležitejších problémov svojej doby, teda nevoľníctvu. Kritizovali             a odsudzovali pokrytectvo, úplatkárstvo, udavačstvo alebo karierizmus, všetko javy vtedy hojne sa vyskytujúce v Rusku – zaostalom absolutistickom štáte. 
Kritický realizmus verne popisoval všetky tieto chyby a nedostatky spoločnosti, no už nehľadal východisko ako to bolo u romantického hrdinu.
Veľmi závažným javom v realistickej literatúre bol vznik a rozvoj „naturálnej školy“. Jej základným znakom bolo zovšeobecnovanie a vytváranie typických obrazov. Hlavné estetické zásady „naturálnej školy“ boli sformulované vychádzajúc z materiálu Gogoľových Mŕtvych duší. Význam „naturálnej školy“ spočíval najmä v tom, že upevnila víťazstvo realizmu v ruskej literatúre.
V odobí realizmu sa do popredia opäť dostáva próza – črta, poviedka, novela, ale aj rozsiahlejšia próza ako napríklad román či poviedka sa stávajú vedúcimi literárnymi žánrami. Z drámy sa najviac rozvíja komédia
                 a satirická hra. Taktiež kritika, irónia, satira a karikatúra sa stávajú prostriedkami charakteristickými práve pre obdobie realizmu.